Ako zistím či som obézny?
Osobne si myslím, že na to nepotrebujete žiadnu kalkulačku ani tabuľky. Predpokladám, že každý sám za seba cíti, kedy to s tou váhou viac či menej prehnal. Tak či tak, tu je zopár spôsobov, ktoré by vás mali uistiť, že je na čase s vašou váhou niečo robiť.
Ako prvé si môžete vypočítať index telesnej hmotnosti (BMI) podľa nasledovného vzorca:
BMI = telesná hmotnosť v kilogramoch/(telesná výška v metroch)2
Konkrétny príklad: meriate 170 cm, vážite 60 kg. Výpočet bude: 60/1,7×1,7 = 20,7
Ako vyhodnotiť výsledok:
18,5 a menej – ste podvyživení
18,5 – 25 – máte ideálnu váhu
25 – 30 – máte miernu nadváhu
30-40 – trpíte obezitou
40 a viac – trpíte silnou obezitou
Našej vzorovej osobe vyšlo číslo 20,7, má teda normálnu váhu. Ako ste na tom vy?
Napriek tomu, že BMI sa najčastejšie používa na meranie obezity, je to veľmi nepresný údaj. Pretože svaly vážia omnoho viac ako tuk a tak sa môže stať, že niekto, kto je „samý sval“, môže podľa BMI zapadať do skupiny obéznych.
O niečo presnejším merítkom je zmerať si obvod pása. Je to najužšia časť v okolí vášho brucha, mala by byť tesne nad pupkom. Ako vyhodnotiť výsledok?
Pre ženy platí obvod pása:
väčší ako 80 zvýšené riziko obezity
väčší ako 88 vysoké riziko obezity
Pre mužov platí obvod pása:
väčší ako 94 zvýšené riziko obezity
väčší ako 102 vysoké riziko obezity
Najlepším merítkom toho, či trpíte nadváhou alebo obezitou je meranie viscelárneho tuku, teda tuku okolo pása. Zistite svoje percento viscelárneho tuku, pretože to je to hlavné, čo by vás malo zaujímať. Možno by ste boli prekvapení, ale aj navonok štíhli ľudia, môžu mať obsah viscelárneho tuku na nebezpečnej úrovni.
Čo je obezita a ako vzniká?
Vyhneme sa poučkám a poviem vám príbeh. Predstavte si osobu, ktorá trpí nadváhou. Volá sa Vanesa. Vanesa je urastenejšia a preto predpokladáte, že veľa je a málo cvičí. Okrem Vanesy, existuje veľa podobných ľudí. Možno k nim patríte dokonca vy alebo niekoho osobne poznáte.
Je všeobecne uznávané, že telesná váha závisí od energetickej rovnováhy. To znamená, že závisí od toho, koľko kalórii prijmete a koľko spálite. Pokiaľ teda spálite rovnaké množstvo ako prijmete, udržíte si svoju váhu stabilnú. Keď prijmete viac kalórii ako spálite, priberáte. Keď spálite viac kalórii ako prijmete, chudnete. Toto je všeobecne uznávané a znie to rozumne.
Nie je to však správne a v praxi to takto nefunguje.
Pretože okrem toho, že nie je kalória ako kalória, vy nerozhodujete o tom koľko zjete a koľko spálite. Čo tým myslím? Že to, koľko kalórii prijmete a koľko spálite rozhoduje váš mozog bez vášho vplyvu. Pretože váš mozog má na starosti fungovanie celého organizmu podľa jeho potrieb a vôbec ho nezaujíma, že vy potrebujete do mesiaca schudnúť do plesových šiat.
Váš mozog samostatne vyhodnotí koľko kalórii musíte prijať a spáliť bez vášho vedomia.
Komunikáciu s mozgom zabezpečujú hormóny, tvorené v rôznych tkanivách. Leptín, jeden z hormónov, sa tvorí vo vašich tukových bunkách. Leptín reguluje váš pocit hladu. Keď ste nasýtení, vyšle do mozgu signál z tukových buniek o tom, že už máte dosť energie a nie je treba ďalšiu prijímať. Leptín je však len jeden z mnohých hormónov, ktoré regulujú tieto dráhy. Pointou je, že váš organizmus je komplexný systém, ktorý reguluje vašu váhu podľa vlastných potrieb.
Čo sa stane, keď sa Vanesa rozhodne schudnúť?
Podľa všeobecne uznávaného konceptu by mala menej jesť a viac cvičiť. Čo sa teda stane, keď začne menej jesť? Jej hladiny hormónov sa zmenia a ich snahou bude uložiť každú prijatú kalóriu do tukových buniek. Vanesa sa bude cítiť stále hladná. Pretože jej mozog nevie nič o tom, že chce schudnúť. Vie len, že jej telo potrebuje prijať viac energie, aby sa udržalo na pôvodom mieste. Jej rozhodnutie jesť menej, mozog vyhodnotí ako hladovanie a bude za každú cenu chrániť energetické zásoby.
Toto sú dôvody, prečo snaha o chudnutie zlyháva dodržiavaním diét a snahou cvičiť.
Otázkou teda je, prečo ľudia trpia obezitou, keď máme taký pozoruhodný systém, ktorý za každú cenu udržuje našu váhu? Celé tisícročia to takto fungovalo. Ako je teda možné, že za posledných 30 rokov stúpol výskyt nadváhy z 10 % na 40%?
Dôvodom je naše moderné prostredie. Množstvo chemikálii v prostredí, západný štýl stravovania (veľa tuku a cukru pohromade), menej fyzického pohybu, priveľa stresu, nekvalitný a nedostatočný spánok, lieky, priemyselne spracované potraviny.
Treba si uvedomiť, že obezita nie je problémom životného štýlu ani otázkou osobnej zodpovednosti, nejedná sa o to, menej jesť a viac cvičiť. Ide o to, správne jesť a eliminovať faktory, ktoré vedú k obezite.
Hľadá sa vinník
Pokiaľ by ste chceli nájsť hlavného vinníka za vaše kilá navyše, nie ste to vy, vláda, ekonomika ani vaše znamenie vo zverokruhu. Je to cukor. Samozrejme, existujú ďalšie faktory. Ale cukor by sme mohli označiť ako faktor číslo jedna. Prečo práve cukor?
Pridaný cukor (do čaju, do kávy, v priemyselne spracovaných potravinách) rozvracia hormonálnu reguláciu. Pri konzumácii potravy, sa vám z tukových buniek uvoľňuje leptín, ktorý dáva jasný signál vášmu mozgu, že už stačilo. Vy sa cítite najedení, spokojní a plní energie. Chce sa vám cvičiť. Spontánne, pretože chcete, nemusíte sa nútiť.
No čím viac tuku máte, tým viac leptínu sa vám do mozgu uvoľňuje. To vedie k leptínovej rezistencii. To znamená, že aj keď sa vám leptín uvoľňuje do mozgu, váš mozog nie je schopný zachytiť a zaznamenať informáciu o tom, že ste najedení. Mozog si tak stále myslí, že hladujete a vy ďalej a ďalej jete.
A čo zapríčiňuje priberanie na váhe, hromadenie tukových buniek a teda leptínovú rezistenciu? Nadbytok inzulínu. A nadbytok inzulínu sa tvorí pri konzumácii voľných cukrov (stolný cukor, cukor z priemyselne spracovaných potravín a podobne).
Takže pokiaľ chcete schudnúť, vašou prvou voľbou by malo byť vymazanie sladkostí a sladeného čaju či kávy z vášho jedálnička.
